Vaše spomienky

"Otvorili sa dvere a z autobusu vystúpilo neuveriteľných 80 až 90 detí - aj keď autobus mal tak 50 miest. V 90.-tych rokoch to bolo normálne, že aj do Bratislavy sme z Oravy jazdili autobusmi, kde sa neraz stálo tak na jeden a pol nohe celých päť hodín. Na sedačke pre dvoch sedeli vždy traja a stredom uličky bola ešte lavička z kostola, aby sa ušlo každému. Bolo to miesto, ktoré sa snažilo prijať každého a kde sme užívali radosť z bežných dní. Pamätám si obdobie, že sme mali medzi nami osobu, ktorá bola dokonca nepočujúca, ale aj tak bola súčasťou vystúpení. Spoločne sme prekonávali trému a rástli sme od koncertu ku koncertu. Spievanie v kolektíve je jedinečná príprava do života, nakoľko viacero situácii, s ktorými som sa stretol v neskoršom čase, som dokázal zvládať aj vďaka mnohým skúsenostiam z detského zboru. Boli sme svedkami nerozlučných priateľstiev ale aj zázrakov, ktoré boli dôkazom toho, že sa netreba vzdávať ale zároveň sa netreba spoliehať len na seba. Každý, kto sa rozhodne spievať v zbore si vytvára predpoklad, že život zvládne ľahšie, lebo aj v tých zložitejších momentoch bude obklopení ľuďmi, ktorí sú ochotní pomôcť. Za tú obetu na nácvikoch to stojí...